História

História futbalu v Detve

Zdroj: Koncepcia rozvoja športu a telesnej kultúry mesta Detva
Redakčne upravila: Eva Peknušiaková

História futbalu

História futbalu, sa podľa dlhoročného brankára a kronikára Mikuláša Sekereša, začala v Detve písa?ť už v roku 1936. O rozvoj tohto športu sa zaslúžili najmä bratia Eduard a Karol Rajmanovci, Ján a Jozef Rybárovci, Béla a Gabriel Golianovci a bratia Jančíkovci. Jedným z prvých hráčov, a neskôr hlavným funkcionárom, bol aj Július Laššovský. Ten patril spolu s Vagačovcami zároveň aj k najväčším podporovateľom a propagátorom futbalu v Detve.

Prvým futbalovým ihriskom bol priestor pri kostole (pozdola Vagača oproti Laššovského obchodu) s rozmermi 70 x 40 m, pričom bránky tvorili lipy. Športový stánok bol vytvorený na jarmočnisku pri židovskom kostole, kde sa štyrikrát do roka konali jarmoky. Tam sa nachádzalo aj volejbalové ihrisko. Zápasy sa hrali len priateľské, sú?ťažne sa začalo hra?ť až neskôr.

V roku 1944 po vypuknutí SNP, po bojoch pri Strečne prišla na oddych do Detvy I. partizánska brigáda. Tu sa zrodila myšlienka zorganizova? futbalový turnaj medzi sovietskymi, francúzskymi a československými partizánmi a miestnymi detvianskymi ŠK Detva. Turnaj vyhrali sovietski partizáni a medzi divákmi bol vtedy aj generál Asmolov, partizánsky veliteľ Veličko a neskorší predseda SNR Karol Šmidke.

Sú?ťažne sa začalo hra?ť v roku 1949, keď bola vytvorená II. trieda - Pohronská oblas?. Rozvoj futbalu súvisel aj s výstavbou PPS. V roku 1954 -1955 bol už futbalový klub Spartak Detva zaradený do krajskej sú?ťaže skupiny B, v ktorej za celú sezónu neprehrali ani jeden zápas. Tento kolektív, ktorého hlavnými oporami boli Pavel Ľalík, Karol Černecký, Július Ostrihoň, Slavomír Šmida, Jozef Ostrihoň, Jozef Vrbica, Karol Golian a brankár Miko Sekereš, vyhral sú?ťaž a postúpil do I. A triedy, kde obliekal dres Spartaku Detva aj budúci československý reprezentant Alexander Horváth.

V ročníku 1961-1962 hrala Detva už krajské majstrovstvo, v ktorom sa stretávala so súpermi z Ružomberka, Liptovského Mikuláša, Prievidze, Handlovej, Podbrezovej, Púchova, Zvolena, Lučenca a z 13 mužstiev skončila na 7. mieste. Nebolo zvláštnos?ťou, keď na futbalový zápas prišlo 3000 divákov.

V roku 1965 jeden z bývalých aktívnych hráčov, ktorý bol pri zrode detvianskeho futbalu a neskôr podporoval jeho rozvoj, ako dlhoročný, obetavý funkcionár Ján Murín, obdržal najvyššie vyznamenanie od ČSTV. Športu, a zvláš? futbalu, zostal verný celý svoj život a má veľký podiel na jeho úspechoch. Toto ocenenie bolo rovnako uznaním aj rastúcej úrovne futbalu a celkovo športu v Detve.

Výsledkom obetavej práce bol postup Detvy do I. národnej ligy v ročníku 1968 -1969, kedy v mužstve pôsobili hráči ako Baláž, Klimeš, Gaštan, Šálka, Kondrlík, ktorí z Detvy odišli do mužstiev najvyššej československej sú?ťaže I. ligy. Trénerom bol v tom čase Oldřich Bříza, dlhoročným lekárom Dr. Zoller a masérom Vladimír Chudík.

10.5.1970 bola majstrovským zápasom s Baníkom Handlová otvorená nová trávnatá plocha na všešportovom štadióne a to s výsledkom 5 : 0. V I. národnej futbalovej lige Detva zotrvala 10 sezón.

Najlepším umiestnením bolo 2. miesto v sezóne 70/71 a 2 x 3. miesto v sezóne 73/74 a 74/75. Okrem sú?ťažných zápasov bolo odohraných aj viacero priateľských a exhibičných. Jedným z najzaujímavejších zápasov bol ten so Spartakom Trnava, ako čerstvým majstrom ČSSR za sezónu 71/72, ktorý sme prehrali 3 : 2, keď naše góly dal Ľubo Gaštan a za Trnavu skórovali Adamec, Kabát a Kuna. Na zápase bolo 4000 divákov.

Veľkú divácku kulisu mal i exhibiený futbalový zápas hviezd „Detvianskej zlatej ruže", medzi ktorými nechýbali: Hamel, Štedroň, MUDr. Božin Laskov československý reprezentant bulharského pôvodu, Boris Filan, Dr. Siváček, Gabo Zelenay a ďalší. Súperom im boli internacionáli Detvy a to Imrich a Miko Sekerešovci, Anton Diviak, Pavel Lietava, Ján Murín, Eduard a Karol Černecký, Gustáv Lepieš, Pavel Ľalík, Jozef a Karol Golian, Jozef Drdol, Karol a Štefan Dom, Emil Tichý, Ján Kajan, František Palkovič, Aurel Hupka, Koloman Galo, Milan Hruboš, Ladislav Ruščák, Jozef Za?ko, Ján Krkoška, Pavel Melicherčík, Jozef Sládok a Jozef Kanál.

Sezónou 79/80 sa končí pôsobenie Detvy v I. národnej lige, keď vypadla do ligy II., kde zotrvala 8 sezón. V tom období ešte v mužstve pôsobili vynikajúci futbalisti ako Ján Kocian (terajší reprezentačný tréner, ktorý bol do reprezentácie nominovaný z Detvy), Ján Tršo (veľmi úspešne pôsobil v Interi Bratislava), Stanislav Močár (neskôr odišiel do Žiliny) a Jozef Šálka (neskôr pôsobil v Tatrane Prešov). Aj vďaka týmto hráčom sa Detva po roku do II. ligy vrátila.

Táto uspešná bilancia „A" mužstva, však bola dlhodobo podporovaná širokou základňou, veď náš futbalový klub mal okrem „A" mužstva aj „B" mužstvo, starší a mladší dorast a tri mužstvá žiakov, ktoré sú?ťažili v okresnej sú?ťaži. Dorastenci a „B" mužstvo v krajských sú?ťažiach. Okrem už spomínaných funkcionárov sa o rozvoj Detvianskeho futbalu pričinili:

  • podnikoví riaditelia PPS - Sloup, Kuliš, Bahyl, Becher, Požgay a Tomko
  • odborárski funkcionári - Paučo, Beskydiar, Ondriáš, Vančo, Vr?ťo, Puškár
  • futbaloví funkcionári - Ľupták, Buda, Za?ťko, Mojžiš, Žitniak, Grniak, Hnát, MUDr.Már, Hupian
  • správcovia štadiónu - Ďurica, Sabó

Zvláštnu pozornos?ť si zaslúžia aj vynikajúci futbalisti, ktorí dlhé roky reprezentovali farby nášho mesta, predovšetkým Július Kondrlík, ktorý 21 sezón odolával lákavým ponukám z najvyššej sú?aže a po skončení aktívnej kariéry pracoval ako tréner. Ďalšími boli:

  • Karol Černecký, ktorý odohral 17 sezón
  • Gustáv Lepieš, 16 sezón,
  • Július Ostrihoň, Ondrej Hronček a Miroslav Šuška odohrali 15 sezón
  • Karol Golian, 14 sezón
  • Pavol Ľalík a Imrich Sekereš,13 sezón

Väčšina z nich zostala po svojej aktívnej futbalovej kariére pôsobi?ť v klube, buď ako funkcionári, alebo tréneri. Svojím futbalovým umením sa do histórie detvianskeho futbalu nezmazateľne zapísali aj Koloman Gallo a Ladislav Ruščák, a to obetavou prácou aj po skončení svojej futbalovej kariéry (Gallo ako tréner najmä mládeže a Ruščák ako funkcionár).

Ďalšími trénermi pôsobiacimi v Detve boli aj Miroslav Eliášek, Juraj Krišta, Milan Navrátil, Dušan Kriak, František Skyva. Z domácich sa trénerskej činnosti dlhodobo venovali aj Ivan Vlček a Juraj Fekiač.

Vďaka spomínaným ľuďom sa futbal v Detve za 50 rokov rozvíjal až do najvyšších sú?ťaží. Zmena spoločensko-ekonomických pomerov sa na rozvoji futbalu, ako aj športu vôbec, v našom meste prejavila negatívne. Najmä po rozpade PPS, v druhej polovici 90-tych rokov, detviansky futbal postupne strácal na kvalite, ako aj kvantite, a preto je nevyhnutné, aby sa opätovne vytvorili priaznivé podmienky pre jeho ďalší rozvoj.